Úplatok - Achillova päta slovenského zdravotníctva

Autor: Jan Sklenar | 10.2.2015 o 21:43 | (upravené 12.2.2015 o 17:01) Karma článku: 6,75 | Prečítané:  295x

Všeobecný lekár Peter Lipták nedávno na kameru otvorene priznal presne to, čo už dlhé roky vieme všetci. Úplatok, dar, milodar (nazývame to všelijako), je bežnou súčasťou nášho zdravotného systému. Preto nechápem, prečo sa jeho verejné vystúpenie stretlo s takým odporom? Vyústilo do podávaní farizejských trestných oznámení od ľudí, ktorí sú takisto nepriamo zodpovední za súčasný stav v našom zdravotníctve. Liptákovi môžeme byť v konečnom dôsledku vďační za to, že mal gule prelomiť tabu a otvorene hovoriť o fungovaní slovenského zdravotníctva. V žiadnom prípade neobhajujem branie akýchkoľvek úplatkov, len poukazujem na to, že celú problematiku treba chápať v širšom kontexte. 

Prečo ale dávame úplatky? Aké sú naše motivácie? Je to nevyhnutnosť, alebo len náš predsudok? Východiskových situácií je niekoľko, zopár z nich sa preto pokúsim popísať:

Niekoho to jednoducho baví. Je v našej genetickej výbave z čias komunizmu, že niečo do obáločky sa predsa patrí dať. Kupujeme si tak lekárovu pozornosť a pevne veríme, že keď si niečo v obálke nájde, „dá si viac záležať“. Zároveň, ak lekárovi z vďačnosti za dobre vykonanú prácu kúpim fľašu dobrého slovenského vína, nevidím na tom nič zlé. Podporím koniec koncov slovenských producentov vín a vyjadrím tak svoju vďaku, lebo to chcem a robím to dobrovoľne. Pod pojmom úplatok preto rozumiem len takú formu materiálneho či nemateriálneho daru, ktorú lekár priamo či nepriamo vyžaduje na výkon svojho úkonu resp. na poskytnutie istej nezákonnej výhody voči ostatným.

Vedie nás strach. Strach o vlastné zdravie, niekedy subjektívny, inokedy objektívny. Sú lekári, ktorých verejným tajomstvom je, že keď nezaplatíte, ani sa k nim radšej neobjednávajte. Rád a doporučení ako a kedy je vhodný čas dať niečo „do vačku“ je plný web. Niektorí sa neštítia vypýtať prachy priamo, iní zas volia oveľa sofistikovanejšie metódy.

Na Slovensku si, žiaľ, za prachy zdravie kúpite! Poznám veľa prípadov, keď naozaj išlo do tuhého a ľudia, aj keď nie z vlastného presvedčenia, dali úplatok, lebo jedine ten im garantoval dobré miesto na tzv. „čakačkách“, či starostlivosť fundovaného špecialistu.
Zdravie je bohužiaľ ťažký biznis a je to to jediné, bez ktorého nedokážeme fungovať a preto sme ochotní spraviť čokoľvek, aby sme pomohli sebe a svojim blízkym.

Branie úplatku je svinstvo, ale Lipták má pravdu v tom, že niekedy ani poctivý lekár nemá na výber. Buď mu nedá na výber sám pacient, alebo poisťovňa - vyberte si. Stačí niekedy navštíviť niektorú z nemocníc, hlavne vo väčších mestách a človek razom pochopí, že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je u nás na hovno. Na pohotovosti čakáte s dieťaťom päť hodín, ženu vám v pôrodnici nechajú vykrvácať, a v tom momente by ste dali čokoľvek, aby ste si kúpili pozornosť lekára.
A keď sa neskôr dočítate o hyenách, ktoré parazitujú na systéme, resp. na zdraví nás všetkých kúpou predražených prístrojov a nejaké vadné komisie neustále konštatujú ne-porušenosť zákona, je vám z toho celého poriadne na tyčku.

Problém je teda oveľa komplexnejší a má dve základné roviny. Tá prvá systémová, ktorá je oveľa dôležitejšia a dlhodobo sa v spoločnosti nerieši a potom individuálna.
Tak ako sú féroví a dobrí lekári, sú aj nekompetentní a zlí lekári.
To, že je všeobecný lekár neschopný vyriešiť triviálny problém a s každou blbosťou vás odporučí na odborné vyšetrenie, plytvá jednak verejnými zdrojmi a zároveň aj vašim časom. Riešenie? Vyčistiť systém od darmožráčov a parazitov, ktorí dostali diplomy za slivky od Hujerovych.

Zdravotníctvo dnes nie je lacný špás, to si už zrejme uvedomujeme všetci. Prečo sa potom tvárime, že máme na nemocnice v každom okresnom meste, kde je úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti úbohá a ak si nechcete odniesť domov zlatého streptokoka, radšej sa týmto miestam obkľukou  vyhnete. Ako je možné, že ľudia čakajú na urgentných príjmoch niekoľko hodín a až keď od bolesti odpadávajú, dostane sa na nich rada? Ako je možné, že vám pri pôrode neurobia cisársky rez (keď to všetky symptómy predurčujú) len preto, že nemocnica práve prekročila mesačné kvóty, dané poisťovňou? Ako je možné, že na odborné vyšetrenie čakáte celé mesiace a keď sa naň dostanete lekár vám venuje 10 minút, lebo má plnú čakáreň ďalších?

Je to jednoducho vabank, niekedy to vyjde a vy máte to šťastie, alebo prídete o to najcennejšie. A v týchto situáciách všetci zháňame známych, ktorí majú známych a ktorí vedia vybaviť no a tí, ktorí veria v bôžika "Úplatka", prinášajú aj milodary.

Viniť zo súčasného stavu len lekárov a zdravotnícky personál je nefér. Veľakrát sú ako mlynské kamene, cez ktoré sa preženie zlosť a hnev ľudu. A sú medzi nimi ľudia, ktorí naozaj berú svoju prácu nie ako povolanie, ale ako poslanie a verím, že ich nie je málo. Myslím si, že doktor Lipták patrí medzi nich. Je za nim poctivá práca, mnoho zaujímavých článkov a koniec koncov aj spokojní pacienti.
Vzniknutá situácia mi pripomenula rok 2006 keď v Maďarsku vtedajší premiér Ferenc Gyurcsány si nedal pozor a  priznal, ako koaličná vláda socialistov a slobodných demokratov „bačovala“ a dlhé roky neprestajne klamala svojich občanov. Táto katarzia neskôr vyústila do pádu vlády, ale najparadoxnejšie na celom prípade bolo to, že ľudia to celé roky tušili a až keď to Gyurcsány povedal na plnú hubu, vošla do nich zlosť a vyšli do ulíc.

Namiesto nezmyselných a nič neriešiacich referend klaďme otázky k stavu nášho zdravotníctva, školstva a súdnictva.
Nebojme sa pravdy a žiadajme odpovede na relevantné otázky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?